Ako som sa učila plávať

Ako deti sme každé prázdniny chodili ku starej mame na Východ. Pre nás Východ boli Rozhanovce neďaleko Košíc. Žili tam naši starí rodičia aj krstní rodičia, bratranci, sesternica a ich známi.

Stará mama, samozrejme aj so starým otcom, bývali bokom od hlavnej cesty, keď za domom boli len polia a cintorín. Krížom cez polia po poľnej ceste sa dalo prejsť k rieke Torysa.

Keď som mala asi tak desať rokov, staršie dve sestry a tiež aj bratranec, sme sa vybrali kúpať do Torysy. On ako domáci poznal cestu k zátočine, kde bol dobrý prístup k vode a dalo sa tam plávať.

Učil ma pod svojim dohľadom splývať aj plávať, teda mávať rukami aj nohami. Takto sme sa spolu vo vode všetci kúpali. Dostala som sa do trochu hlbšej vody, kde som nohami nedočiahla na dno. Ostatní už sedeli na zvalenom strome nad plytšou vodou. Volali ma k sebe, aby som plávala k nim. Ja som "hrdinsky" prekonávala tie dva metre, čo ma od nich delili, keď sa zrazu ozvalo:

 "Kukajce, morče plava. Kukajce, morče plava."

Ja som sa zasmiala, ale beda. Klesla som pod vodu. Pud sebazáchovy bol silný. Mávaním a kopaním sa mi podarilo dostať sa nad hladinu. Ostatní už boli pri mne, aby mi pomohli.

Ešte sme sa potom čľapkali vo vode, opaľovali, šantili, až potom sa išlo domov k starej mame. Tam nás už čakal obed a úľava v očiach, že sme prišli živí a zdraví.. Dodnes si spomínam, aký to bol fantastický deň