Buďme vďační

 Začnime si viac vážiť veci, ktoré máme, ľudí, ktorí nás obklopujú, za krásy prírody. Vždy máme za čo ďakovať. Až keď sme v núdzi, si uvedomujeme, že nič nie je také samozrejmé, ako by sme si mysleli. V momente môžeme prísť o všetko.

Bol možno posledný zasnežený deň tejto dlhej zimy, už len vo vyšších polohách. Na horský prechod padal mokrý sneh, na ceste do hladka utlačený. Ja sa musím dostať z jednej strany pohoria na druhú. Musím? Musím, lebo som sľúbila pomoc a sľuby sa majú dodržať.

Za mestom je ešte mokrá cesta, ale ako stúpam autom vyššie, už je tu sneh a ľad. Napredujem pomaly, ale aj tak auto dostalo šmyk a narazilo na zvodidlá na mojej strane a následne balansom do protismeru, až skončilo "zapichnuté" na opačnej strane mimo cestu v kopci.   

V prvom momente bol úľak, roztrasené kolená a pomalé vyliezanie z auta.

Som vďačná, že nešli v protismere žiadne autá, bola by to hromadná neovládateľná havária, som vďačná, že sa mi nič nestalo, som vďačná náhodným šoférom za psychickú podporu, hasičom, že mi vytiahli auto na cestu. Našťastie bolo ako tak pojazdné.

Nie vždy musí prísť niečo zlé, aby sme si uvedomovali našu vďaku. Môžeme cielene myslieť a všetko si napísať, za čo sme vesmíru vďační, každý deň sa niečo nájde, hoci úsmev nášho dieťaťa, ba aj cudzieho človeka, ktorý sa len tak na nás usmeje, "vráťme mu to", usmejme sa.

Stačí sa zamyslieť a spomenieme si na veľa vecí, za ktoré by sme mali byť vďační, len sa musíme pozerať optimisticky a s dôverou. Sme zdraví? Máme čo jesť? Máme rodinu, kamarátov, susedov? Za všetko by sme mali byť vďační, nič nie je samozrejmé, čo máme.