Kde ma voda zaniesla

Poznáte rieku Hron? Je jedna z mála riek, po ktorej sa dá turisticky splavovať na malých loďkách, ako sú kanoe pre jedného, alebo dvoch ľudí, nafukovací čln a podobne.

Počuli ste už legendu o druhej najväčšej rieke na Slovensku? Jeho matkou je Kráľova hoľa a strýkom mu je Dunaj. Rieka Hron bola za mladi veľmi nezbedná a často potrápila obrov, ktorí žili na dnešnom území Banskobystrického kraja.

Knieža Ďumbier podľa povesti poradil obrom, aby nasmerovali Hron do Dunaja. Nech okúsi svet a nemotá sa neustále okolo mamkiných sukieň. A tak obri neváhali a pustili sa do práce. Zostrojili obrovský železný pluh. Brázdu ťahali spod Kráľovej holi, cez úžiny a tiesňavy, medzi skaly a bralá. Na jednej strane Nízke Tatry a na druhej Rudohorie. Napravo Vtáčnik. Naľavo Štiavnické vrchy. Fuška to bola riadna, no nakoniec sa dostali až k samotnému Dunaju. Ten prisľúbil, že na mladý Hron dohliadne a z Čierneho mora pošlú pozdravy.

Cestou späť už stretli obri Hron. Držal sa pekne v koryte a náhlil sa zaplaviť každú štrbinku, ktorá ho čakala. Nadšene si šplechotal. Obri ťahali obrovský železný pluh domov. Bol však priťažký a tak sa rozhodli, že ho tam nechajú. O pár rokov ho ľudia objavili a postavili okolo neho hradnú bránu do mesta. Ale... to už je úplne iný príbeh.

Pridala som sa k vodákom

S vodákmi ma zoznámila moja staršia sestra, ktorá sa venuje turistike rôzneho druhu, na pešo, na bežkách, na vode...Po rozvode ma brala všade so sebou, aby som nebola sama doma, keďže deti už mali svoje vzťahy a boli ďaleko odo mňa. Za to som jej vďačná, skôr som sa otriasla z rozvodu.

Keď sme sa raz plavili dole Hronom, kamaráti vodáci mi v Hliníku predstavili ich kamaráta Bohuša, vodáka a rybára. Mala som vtedy rovných 50 rokov. A dá sa povedať, že sme si na prvý pohľad padli do oka. Teraz sa smejeme, že ma k nemu voda doniesla. Delilo nás 90 kilometrov po Hrone, každý mal prácu vo svojom bydlisku, stretávali sme sa cez víkend raz na Horehroní, druhý raz na strednom Hrone.

Vodnej turistike sme ostali verní. Splavili sme s kamarátmi Hron od začiatku ako sa dá splavovať až po dolný Hron skoro do Dunaja. Aj iné rieky najmä v Čechách Berounku, Vltavu, Teplú Vltavu, Sázavu. Škoda, že si nechránime prírodu. Na takýchto malebných riekach staviame elektrárne, pri ktorých sa nemyslí na takúto turistiku, stavať takzvané šľajsne, ani na ryby - rybochody.

Vďaka vode sme poznali aj iné krásy našej aj Českej krajiny